Obec cirkevne patrila k fare v Sedliackej Dubovej, ktorá je z histórie známa ako hradná fara už v druhej polovici 14. storočia. Pri fare bola škola, ktorú mali navštevovať deti šoltýsov, avšak výsledky tohto vzdelávania sú málo známe. Cesta do školy viedla cez brod rieky Oravy a tak rodičia neradi púšťali deti do školy. Koncom 16. storočia obec cirkevne patrila k dubovskej fare, ktorá bola v rukách protestantského kňaza.

V roku 1600 mala dedina 45 rodín, ktoré žili v drevených, skromných príbytkoch, kolibách, ktoré úradníci grófa Thurzu označili skôr za chlievy. Za najcennejší majetok obyvatelia obce považovali svoj dobytok, ovce, kozy a svine. S týmto dobytkom bývali spolu pod jednou strechou. Veď ešte v začiatkoch 20. storočia jedna izba a kuchyňa stačili pre rodinu, t. j. starých rodičov, rodičov a syna s nevestou a deťmi.

V roku 1630 si občania postavili vlastný drevený kostolík. Oltár zasvätili svätému Imrichovi a postavili ho v roku 1635, zvon do veže dali až o rok neskôr. Vysvätil ho 13. októbra 1647 superintendent Joachim Kalinka pri vizitácii dubovskej fary.

Pri krstoch sa najčastejšie používali mená: Ján, Pavol, Matej, Andrej, Jakub, Juraj, Mikuláš, Adam... Dievčatám: Žofia, Mária, Anna, Andrea, Zuzana, Agneša...

Občania vyznávali protestantské náboženstvo, lebo ho vyznávali zemskí páni Thurzovci a vtedy sa i vyznanie riadilo podľa pánov - akého vierovyznania boli páni, takého boli aj poddaní. V roku 1674 „plebanus duboviciensi“ bol Jaromín Gregorij, vicearchidiakon. Z fary ho vyhnali evanjelici, ktorý faru znova dočasne zaujali a pastorom sa stal Andrej Fabrícius.

Valasi v Chlebniciach dlho verili v pohanského boha “Chasoňa“ a ešte v  roku 1706 na vrchu Žiar obetovali ohnivú obetu na Vajana. Za to ich potrestal superintendent Krman. V tom čase vykonal vizitáciu dubovskej fary. Následne sa situácia vplyvom dobrej pastoračnej práce jezuitských kňazov zmenila.

V roku 1713 vizitoval dubovskú faru nitriansky archidiakon gróf Zichy navštívil aj chlebnický kostol. 25. júla 1715 v Chlebniciach birmoval biskup Luca Natali, ktorý vtedy vysvätil aj dva zvony. Rekatolizácia trvala pomerne dlho a ešte v roku 1717 sa jednotlivci pod vplyvom reformácie sa s Chlebníc vysťahovali.

V roku 1732 bol dubovským, teda i chlebnickým farárom Juraj Marikovský. Následne bol farárom František Mladačán. Chlebničania prvého katolíckeho kňaza vo svojej obci neprijali dobre, robili mu prieky, ktoré postupne dostali nádych prenasledovania. V roku 1760 začali v Chlebniciach stavať nový murovaný kostol, ktorý bol dostavaný v roku 1764 za farára Štefana Švábyho. Kostol bol zasvätený svätému Vojtechovi.

Na žiadosť veriacich a na základe cisárskeho povolenia v roku 1787 bola zriadená kaplánska stanica. Taktiež bola vykonaná vysviacka v auguste v roku 1787 bol zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie. Kostol sa stal filiálkou dubovskej fary a prvým kaplánom bol františkán Mihálji. V roku 1789 postavili faru. Po ňom nastúpil nový kaplán, františkánky mních Augustín Vajderman. Dal vymaľovať nový kostol postaviť novú faru na vhodnejšom mieste.

Kostol